Kyticou červených makov a zapálením sviečok sme si pripomenuli koniec 1. svetovej vojny a útrapy, ktoré vojna so sebou priniesla. Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914 a počas vojny sa Slováci v rakúsko-uhorskej armáde dostali nielen do mnohých európskych či exotických oblastí, ale 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo.
Dňa 11. novembra 1918 bolo podpísané vo francúzskom meste Compiègne prímerie, ktoré ukončilo viac ako štyri roky trvajúce hrôzy vojny. Tieto tak poznačili ľudstvo, že 11. november bol bezprostredne po skončení vojny vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Od roku 1920 sa stal symbolom vojnových obetí červený mak. Myšlienka použiť kvet maku ako symbolu pochádza z básne kanadského chirurga Johna McCrea – ktorý bojoval na fronte v 1. svetovej vojne a na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých videl na bojisku, si nemohol zvyknúť. Tlmil ich písaním básní a z tohto smútku zložil aj báseň s názvom Na Flámskych poliach. Netušil, akou slávnou sa stane jeho báseň po skončení vojny.
V príhovore Mgr. Lucia Simanová vyzdvihla, aké je dôležité, aby aj mladí ľudia spoznali historický kontext, odkazy aj poučenia z významných historických udalostí. Tieto sú nielen súčasťou našej histórie, ale sú najmä výkričníkmi, ktoré nás upozorňujú na hrôzy vojny a vystríhajú nás pred tými, ktorí vojnu vyvolávajú. Žiaci základnej a materskej školy si zase pripravili básničky a pieseň.
Mier nie je samozrejmosťou a preto je potrebné si ho nesmierne vážiť a chrániť, aby naše deti, vnúčatá a ďalšie generácie mohli slobodne žiť, študovať a budovať svoj domov.
Padlým obetiam vojny patrí naša úcta a veľká vďaka.